Tak je za nami jediná konkrétne plánovaná akcia na tento rok. Pod Poľanou sme sa zišli v minimalistickom počte. Objektívne príčiny vyradili z účasti väčšiu časť našej “širokej” pospolitosti a tak takmer nabrali prevahu hostia z Podkovy s rodinnými príslušníkmi. Prvý večer sme mali dokonca spoločnosť pravých podpoľanských “HILLBILLIES” na ktorých nôtu nebolo možné chytiť žiadny rytmus, melódiu a tuším ani tón… Jankove kone v počte 4 (=štyri) bohato stačili na dvoch cezpoľných jazdcov a dvoch domácich. Nuž, ušetrili sme na prevoze koní z Liptova a ako poznamenal jedovatý jazyk nemenovaného Jindřicha Goliáša, aspoň sme sa toľko neondiali pri príprave koní na jazdu (…ako keď nás bolo veľa – poznámka autora). Keďže sme nemali k dispozícii kone spoľahlivé v ťahu, nejazdci si tentokrát nemohli vychutnať vychádzku vo voze (snáď na budúce). Zato tí, ktorí boli a vytrvali, mali možnosť vidieť odchyt a značkovanie medveďa za účelom telemetrického sledovania jeho pohybu, čiastočne aj zdravotného stavu a návykov. Takže aspoň malá náhrada za obmedzenú možnosť pohybu. Čo sa však toho pohybu týka, mali sme ho až-až pri sledovaní nášho hokejového zázraku u Jana v obývačke ( Slovenskóóó…heja-heja… ). Ako bolo, to nech si každý zhodnotí sám. Mne sa páčilo. Nebolelo ma telo po tých hodinách v sedle ( iba hlava po tom hokeji, ale to nebolo hokejom… ). Som presvedčený, že s postupom času budú spomienky krajšie a krajšie.
Účinkovali: HILLBILLIES, Podkova (Ľubo, Piťo, Juraj s rodinkou), Jindřich, Roman, Maťa, Lidka a ja. Za domácich: Jano, Alenka, Janko a Mirko, plus kone, kravy, psy,….
Čo bolo najkrajšie? – neskutočná hviezdna obloha, nádherná aj pri tej kose 4,5°C
P.K.